Self-Esteem and Quality of Family Relationships in Children with Learning Disabilities
DOI:
https://doi.org/10.12775/PBE.2019.016Keywords
learning disabilities, self-esteem, family climate, family assessmentAbstract
The paper deals with the differences in the levels of self-esteem between children with learning disabilities and children with no learning disabilities and the differences in the assessment of the quality of relationships with parents between these two groups. The research was conducted on N= (60) pupils of higher school age, the group of children with learning disabilities N = (25) AM = (13.5), children without learning disabilities N = (35) AM = (13.8). The Rosenberg´s Self Esteem Scale constructed by the author was used to determine the levels of self-esteem in participating children while the Miglierini Personal Questionnaire, subscale of family relationships,was used to ascertain the family climate. The results indicate that both subgroups assess their relationships with parents positively, however a significant difference in the quality of relationships with parents can be found in favor of the group of children without learning disabilities. No differences between the groups were found in the levels of self-esteem.
References
Erol, R. Y, Orth, U. (2011). No Difference in Women‘s and Men‘s Self-Esteem in Youth and Early adulthood, study finds. Journal of Personality, 3(101), pp. 607 –619, https://www.apa.org/pubs/journals/releases/psp-101-3-607.pdf.
Balková, K. a. kol. (2012). Žiaci so špecifickými poruchami učenia v stredných školách. In: T. Dubayová, L. Hrebeňárová (eds.), Zborník príspevkov z Prvej študentskej vedeckej konferencie v odbore špeciálna a liečebná pedagogika (pp. 8–24). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Bartoňová, M. (2007). Specifické poruchy učení v kontextu vzdělávacích oblastí. RVPZV Brno: Paido.
Blatný, M. (2001). Sebepojetí v osobnostním kontextu. Brno: Masarykova Univerzita.
Baranovská, A, Doktorová, D. (2016). Emocionálna inteligencia a tvorivosť učiteľa vo výchovno-vzdelávacom procese. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Doktorová, D. (2016). Interpohlavné rozdiely v úrovni empatie a prosociálnom správaní v období neskorej adolescencie. In: A. Lisnik, K. Greňová (eds.), Posolstvo Jána Pavla II. 2016: „súčasné výzvy a trendy v ...“: zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie (pp. 490–499). Ružomberok: Verbum.
Ficková, E. (2000). Negatívna afektivita/emocionalita a sebahodnotenie adolescentov. In: Z. Ruiselová (ed.), Adjustačné problémy, charakteristiky zvládania a osobnosť adolescentov (pp. 55–64). Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.
Habib, M. (2000). The Neurological Basis of Developmental Dyslexia: An Overview and Working Hypothesis. A Journal of Neurology, Brain:, 12(123), pp. 2373–2399. http://dx.doi.org/10.1093/brain/123.12.2373.
Schraggeová, M., Časnochová, Z. (2013). Psychológia a patopsychológia dieťaťa. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, 47(3), pp. 198–213.
Gavora, P. (1999). Úvod do metodológie pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzity Komenského.
Harter, S. (1996). Teacher and Classmate Influences on Scholastic Motivation, Self-Esteem, and Level of Voice in Adolescents. In: J. Juvonen, K. R. Wentzel, C. Shantz (eds.), Socialmotivation: Understanding Children’s School Adjustment (pp. 11–42). Cambridge: England Cambridge University Press.
Halama, P., Bieščad, M. (2006). Psychometrická analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenia s použitím metód klasickej teórie testov (CTT) a teórie odpovede na položku (IRT). Československá psychologie, 6(50), pp. 569–583.
Hašto, J. (2005). Vzťahová väzba. Trenčín: Vydavateľstvo F.
Lackaye, T, D, Margalit, M. (2008). Self-Efficacy, Loneliness, Effort, and Hope: Developmental Differences in the Experiences of Students with Learning Disabilities and Their Non-Learning Disabled Peers at Two Age Groups. Learning Disabilities: A Contemporary Journal, 6, pp. 1–20.
Kariková, S. (2001). Osobnostné charakteristiky učiteľa. Interakcia medzi učiteľom a žiakom. In: Ľ. Višňovský, V. Kačáni (eds.). Základy školskej pedagogiky (pp. 61–71).Bratislava: IRIS.
Kohoutek, R. (2000). Základy psychologie osobnosti. Brno: CERM.
Kuneš, D. (2009). Sebepoznání. 1.vyd. Praha: Portál.
Langmeier, J., Krejčírová, D. (1998). Vývojová psychologie. Praha: Grada.
Macek, P. (1997). Sebesystem, vztah k vlastnímu Ja. Sociální psychologie, Praha: ISV.
Medveďová, Ľ. (2000). Relationships of Family Dimensions with Self-Esteem in Early Adolescence. Studia psychologica, 3(42), pp. 249–254.
Miglierini B. (1987). Osobnostný dotazník T-206. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy.
Minuchin, S. (2013). Rodina a rodinná terapie. Praha: Portál. Řezáč, J. (1998). Sociální psychologie. Brno: Paido.
Pokorná, V. (2001). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. Praha: Portál.
Röhr, H. (2013). Nedostatečný pocit vlastní hodnoty. Praha: Portál.
Schraggeová, M., Časnochová, Z. (2013). Sebahodnotenie adolescentov vo vzťahu k rodu a veku. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 47(3), pp. 198–213.
Settle, S. A, Milich, R. (1999). Social Persistence Following Failure in Boys and Girls with LD. Journal of Learning Disabilities, 3(32), pp. 201–212, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15508240.
Smékal, V. (2002). Pozvání do psychologie osobnosti. Brno: Barrister Principal.
Šatánek, J. (2004). Rodinné prostredie ako faktor socializácie a personalizácie osobnosti dieťaťa. Zborník čiastkových výstupov z riešenia vedeckovýskumnej úlohy VEGA 1/0244/03. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Učeň, I. (2010). Vývinové tendencie niektorých mier sebahodnotenia a verbálnej tvorivosti žiakov základných a stredných škôl. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 2(45), pp. 185–196.
Výrost, J., Slaměník, I. (2008). Sociální psychologie. Praha: Grada.
Zelinková, O. (2009). Poruchy učení. Praha: Portál.
Downloads
Published
How to Cite
Issue
Section
Stats
Number of views and downloads: 642
Number of citations: 0
